Oficiálne stránky Cirkevného zboru ECAV na Slovensku

 


Zäčšiť mapu
Flag Counter
Úvod / Príbeh kostola

Príbeh kostola vo Svätom Kríži

Po veľkom rozmachu evanjelictva v Liptove okolo roku 1610 sa v druhej polovici 17. storočia dostala do plného prúdu rekatolizácia. Proti absolustistickému režimu a krutému útlaku nekatolíckych cirkví sa roku 1678 rozpútalo veľké povstanie kurucov pod vedením kežmarského veľmoža Imricha Tökölyho. Jeho počiatočné úspechy donútili kráľa Leopolda I. k ústupkom. Roku 1681 zvolal do Šopronu snem, na ktorom okrem iného odvolal svoje mimoriadne protireformačné nariadenia z rokov 1667 a 1670. V zmysle zákonného článku - artikulu č. XXVI - vyneseného šopronským snemom sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia. Toto opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných umožnili šopronské artikuly iba výstavbu 38 nových modlitebníc, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska, medzi nimi i v Liptovskej. V týchto stoliciach sa zostavili komisie, ktoré mali za úlohu vyznačiť pre modlitebne stavenisko. V rámci svojej kompetencie sa komisie usilovali pod všemožným zámienkami klásť evanjelikom do cesty najrozličnejšie prekážky a svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl sprísňovali už beztak dosť obmedzujúce sankcie. Predpis, že sa majú postaviť na pokraji obcí a v mestách mimo mestských hradieb, viedol k výberu stavebných parciel na odľahlých, ťažko prístupných miestach, napríklad uprostred močarín. Zákaz používať na stavbu kameň znamenal v praxi vylúčenie všetkých murárskych techník. Tak sa muselo stavať výlučne z dreva bez poriadnych základov, aby sa maximálne zmenšila trvácnosť evanjelických cirkevných objektov. Tieto nesmeli mať vežu ani zvony a ich vchod musel byť na strane odvrátenej od cesty. Tieto drevené evanjelické modlitebne postavené na základe zákonných článkov z roku 1681 vošli do histórie ako kostoly artikulárne.

V Liptove vznikli dva artikulárne kostoly. Jeden, pre Horný Liptov v Hybiach, druhý, pre Stredný a Dolný Liptov postavili v starodávnom stredisku evanjelického cirkevného života - v Paludzi. V zápisnici z kanonickej vizitácie z roku 1872, ktorú napísal mikulášsky farár L. Geduly sa dočítame:

"...Prvý kostol v cirkvi našej svätený bol na placi od blahej pamäti Pána Františka Plathy cirkvi večným právom ceduvanom spolu pre faru a školu určenom roku správy 1693 z dreveného materiálu. Keď kostol tento, i tak častými opravami a neodbytným privetšovaním oslabený a porúchaný, počtu duší církvi náležiacich nedostačoval. Pán Martin Pongrácz toho času prední cirkve Inšpektor potrebu vystavnia nového chrámu prosebne pri stolici predniesol, ale stolica neveľmi evanjelikom priaznivá, odmrštila prosbu jeho, lebo že vraj mnozí z patrónov Veľko Paludzských sa tak osvedčili, že to robí Inšpektor na vlastnú ruku bez jejich vedomia.

Keď ale neskoršie celý patronát sa obrátil ku stolici a žiadajúc čím najsnážnejšie: aby túto jejich na Jej Jasnosť adresovanú prosbu u uhorsko-kráľovskej námestnej rady svojím vplyvom a priaznivou komitívou podporovať ráčila a vystavenia chrámu z tvrdého materiálu vymohla - všetko darmo! Dosť dokazuvali, že drevená budova pre toľký zástup je slabá, nebezpečná; dosť sa nahovorili, že zo skáľa staväť jim príde i snadnejšie i ľahšie i lacnejšie ako z dreva; - darmo! Kostol počtu duší primerane veľký vystaviť jim dovolili, ale len z dreva, i to ešte s tým prísnym dodatkom, že murované základy (fundamenty) jednu stopu od zeme vysoko byť smejú, ale vyššie nie. Tak sa prichytili zbožní predkovia naši s pomocou Božou ku stavbe tohoto prítomného velebného domu Božieho, a predniu čiastku jeho, ktorá je už podnes železnou štanglou spojená, vystavili ešte roku 1773, kdežto zadná čiastka starého chrámu ešte stála.

Roku nasledujúceho dňa 5. marca urobili Concract s crmománskym majstrom Jozefom Langom písať nevedúcim a tento zaviazal sa okrem už vystavenej prednej čiastky celý ostatný kostol , tak jako vidíme teraz, z dreva na štyri strany na quadrát kresaného od základov vystaviť, obloky ofutrovať a dvere posprávať, steny zdnuka doskami povybíjať, väzbu postaviť a dachom pokryť, sklepenia doštenô urobiť, chóry duplované vyhotoviť, schody na chóry vedúce vystaviť a síce všetko toto za dojednanú sumu 600 zl.

A contractu urobil zadosť, lebo na Martina 1774 plesal rozjarený Sion pri jeho posviacke. Celá stavba stála do 5000 zl.. Po dostavení chrámu na insinuáciu cirkve našej nepriateľov prišla ešte raz stoličná deputácia, aby vyšetrila prísne: či základy chrámu jednu stopu do výšky neprevyšujú? - ale i toto sa šťastne prekonalo."

Veža vo svojej dnešnej podobe vznikla sedem rokov po vysviacke kostola roku 1781.

A potom už tento chrám stál desaťročia ako hrad prepevný v búrkach časov, kým ho roku 1982 usilovné ruky nepreniesli, chrániac ho pred vodou priehrady, na dnešné miesto. Tu slúži ľudu Božiemu dodnes.

Soli Deo gloria!

Citát

"Slováci môžu považovať svoj artikulárny kostol vo Veľkej Paludzi za jeden zo svojich národných pamätníkov. Je to azda najväčšie mechanické dielo z dreva, zaiste maximálne priestranné, aké bolo v 18. storočí preklenuté, i posledný veľký umelecký prejav slovenskej drevenej cirkevnej architektúry..., v ktorom po konštruktívnej stránke vrcholí vývin slovenskej drevenej architektúry. Rozmernosť tohoto najväčšieho dreveného chrámu v našej republike (i v Európe, pozn. Juráš) zaručuje tejto stavbe z 18. storočia aj trvalý záujem po stránke rýdzo stavebno-inžinierskej napriek akejkoľvej vyspelosti matematického základu dnešných i budúcich drevených konštrukcií". (E.Edgar, pražský redaktor-architekt, 1922)

Podľa knihy Drevený panteón spracoval Ján Juráš